Prach a popol - koncom roku 2012 sme končili sezónu so zvláštnym smútkom. Súťažný oštep MDM-1 Fox bol definitívne predaný do Talianska a Z-526 F s dolietaným motorom ostal stáť v Očovej. Rok 2013 vyzeral byť rokom núteného akrobatického odpočinku bez šance na súťažné lietanie. Veď ak by sme si aj niekde zalietali, tak bez možnosti systematického tréningu sa nedalo o účasti na súťažiach ani snívať. A tak najskor padol sen o MS v Advanced vo Fínsku a účasti na 3-tích MS v rade a následne aj o Mosteckom a Karlovarskom pohári v Sportsmane na motorových lietadlách.

Iskra nádeje - vo svete kde lietanie nahradila politika a bitka o kosti zdochnutého koňa, nás prebrala až ponúknutá možnosť občasných tréningov v LAC Karlove Vary u Jirka Durasa. V okamžiku keď sme boli akrobaticky vyhladovaní nám prišlo aj lietanie v 650km vzdialenej destinácii ako ponuka šťavnatého stejku po niekoľkodňovej hladovke. Dohoda o ceste prebehla v priebehu 5 min telefonátu. Cestou sme netušili v čom nám bude umožnené lietať Z-142, Z-526, alebo Decathlon. Bolo nám to vlastne aj jedno, veď nám chýbala naša droga. Po príchode nám Jirko hneď vysvetlil situáciu s technikou a tak bolo jasné, že ďalšie lietanie bude na Decathlone (jediný eroplán bez rezursu na akrobaciu). Prvá nedôvera pri pohľade na hornoplošník obtiahnutý plátnom o ktorom výrobca tvrdí, že má neobmedzenú akrobatickú životnosť, bola vyvrátená až počas prvého letu. Už prvý let ukázal, že "Dekáč" sa cíti dobre v hocijakej polohe. A tak sme mu nakladali, čo nám Jirko nakázal a na čo sme mali chuť. Sem tam zostava, kompletný set tlačených prvkov, výkruty do kruhu, z kruhu, chrbtové vývrtky. Po prvej návšteve sme sa cítili naozaj výborne a tešili sme sa, že viac ako polročná prestávka v akrobacii na nás nezanechala vážnejšie stopy. Oči už ale viseli na v kúte postavenom Z-50M, čo si hneď Jirko všimol a prisľúbil nám, že na nás počká, keď budeme pripravení.

Prvé zahriatie - doma sme vydržali týždeň a už sme plánovali ďalšiu cestu do Varov. Tento krát náš čakalo prekvapenie o ktorom sme tajne snívali, že sa udeje najskôr na jeseň. Na ploche stála pripravená Z-50 M a Jirko nás vítal otázkami: "Hele, F-ko lietaš? 205 Lietaš?" Po súhlasných odpovediach skonštatoval: " Tak motor poznáte, jinak je to najhodnejšie éro na svete a akurát majzla na brzdy, tady to soudruzi nevymysleli zrovna nejlépe". Hodinu na to už vzlietal Slávo na svoj prvý akro let s "malou pajdou". Pocit letu s lietadlom ktoré bolo stavané pre akrobatov je nepredstaviteľný. Nemáte pocit, že mu idete ublížiť. Na všetko reaguje okamžite a tak okrem pekných rýchlych pohybov rád ukáže aj najmenšie zbytočné pohyby. Akrobacia je o presnosti a keď ju nemáte tak vás 50-ka hneď bonzne. Jirko zvolil stratégiu lietania dvojákov na Decathlone a následného sólo tréningu na 50-ke. Úžasná kombinácia, ktorá dáva zabrať hlave, tomu najdôležitejšiemu v akrobacii. Opačné rotácie motorov a následne aj napr. súvratov a rozdielne výkonové rezervy nútili do čistoty v pilotáži.

Plameň opäť horí - pri ďalších návštevách nás čakali lety na Detahlone a Jirko nám "z klobouku" ťahal zostavy pre lety na "pajde". "Tady máte povinnou Intermediate", "Tady máte dnešnú tajnú Intermediate", "Nenakreslíte si Volnou Intermediate" ? cialis générique en pharmacie ... a bolo to jasné. Nám sa z 50-ky nechcelo ísť von a aj keď sme bojovali so zostavami zloženými z figúr, ktoré sme nikdy neleteli padlo rozhodnutie, že pôjdeme na jesenné MČR v Akrobacii v intermediate do Hosína a preskočíme Sportsmena. Brali sme to ako tréning a šancu ísť ďalej aj za cenu predpokladaných nižších umiestnení. Lietanie vo Varoch má úžasnú atmosféru pohody a systematického tréningu. Keď sa nelietalo, šli sme napríklad plávať. Aj tu nám Jirko ukázal, že máme čo doháňať. Kým sme medzi kolečkami v rybníku oddychovali, on krúžil ďalej ako družica a rozmýšľal, či nám tam nevztýči box, že by sme šli na letisko nazad a on by na nás kukal z vody.

Fénix vzlietol - konečne sa blížil nás cieľ MCR v Akrobacii - Kategória Intermediate v Hosíne. Súťažné prostredie je nám dobre známe a tak sme nebojovali s nervozitou, ale sme sa tešili na príjemné stretnutie s rovnako postihnutými kamarátmi, či už na poste rozhodcov, alebo pretekárov. Cieľ sme mali jasný, súťaž bola braná s ohľadom na našu rozlietanosť ako forma bodovaného tréningu. Teda ešte v aute cestou tam. Na druhý deň ráno sme už na briefingu sedeli ako súťažné kone, ktoré prišli vyhrať a všetky racionálne argumenty, ktorými sme sa sami predtým kŕmili boli preč.

Počasie prvý deň prialo, ale výhľad na Nedeľu bol mizerný. S ohľadom na túto skutočnosť sa začal zhusťovať program. Znamenalo to, že sa pôjde rovno naostro bez „familizačných“ letov. To nebola dobrá správa najme po tom čo tréning pred súťažou nebol možný kvôli dákemu vojenskému cvičeniu Armády Kráľovstva českého. Ďalšou nepríjemnosťou bol nekompletne vztýčený box a následne dohoda na briefingu, že aj to čo je postavené budeme brať ako opticky ofsetnuté o 500m kôli polohe rozhodcov, ktorá musela byť posunutá bližšie k boxu. Ďalšou čerešničkou bol los poradia na štart, kde Slavo fasol prvé poradie a bolo oznámené, že sa počas súťaže meniť nebude. A tak tam mali na zálete nie tradičného brouka, ale Medveďa. Slávo je ale z nás asi psychický najodolnejším členom partie a tak iba pokrčil plecami a šiel sa s úsmevom usadiť do éra. Na všetky tieto veci sme boli vlastne pripravení. Každá jedna vec sa nám už stala a súťažné podmienky mali všetci rovnaké, tak prečo to riešiť, prišli sme predsa lietať.

Súťaž prebiehala bez jediného zbrzdenia. Kým jedno éro bolo v boxe, ďalšie stúpalo a ďalšie nahadzovalo.  Celkovo sa nás striedalo 11 v kat. Sportsman a 12 v kat. Intermediate. So spresňujúcou sa predpoveďou počasia padlo rozhodnutie, že poletíme aj tajnú v Sobotu, aby bola súťaž platná. Pre nás to bola už druhá tajná - voľnú sme leteli tiež rovno na ostro až na súťaži. Vynikajúco boli zvládnuté zobrazovania výsledkov. Rozhodcovia dávali "preliminary results" na web už cca 15 min po lete. A tak po letisku behali ľudia s mobilmi v ruke a na oblohu ani moc nekukali. My sme to moc neriešili a tešili sme sa z lietania. Potom nás o to viac zaskočilo, keď sme pozreli prvé výsledky. Hold ako každý, videli sme sa vyššie. Platili sme znovu nováčikovskú daň v motorovom svete. Nazbierali sme penalizácie za výšku, nejaké nuly, ktoré sme najskôr ani nevedeli za čo. Čo nás potešilo bolo, že ostatné známky boli "slušné" a po zvolení trošku inej stratégie, napr. pre naletenie boxu, resp. okamžiku delenia zostavy, by to bolo výrazne lepšie.  Konečné poradie na priloženom obrázku.

Dezert, ktorý sa nedal odmietnuť - aj keď plánovaný vrchol sezóny bola súťaž, pokukovali sme ešte po čerešničke, ktorá by nám spravila radosť a dorazila naše večne hladné akrobatické bruchá. Naša pozornosť sa obrátila do Moravskej Třebovej, kde sme mali už dávnejšie predjednané preškolenie na Z-50LS. Stano Bajzík nám hneď potvrdil, že môžeme prísť a niečo polietať. A tak 2 týždne po súťaži sme už sedeli zas v aute do Čiech. Celou cestou sa smejeme, preberáme detaily akrobatického lietania, oprašujeme staré historky a tešíme sa na nové. Niekoľko krát zakufrujeme aj keď máme zapnuté GPSko - hold auto plné akrobatov sa stratí aj na diaľnici. Skupinová rosnička Andrej uistila všetkých, že počasie je stabilné. Zabudol spomenúť, že stabilne zlé a tak sme deň presedeli v mrholení, zavalení oblakmi. Keď už prebiehalo rozhodnutie, či to zabalíme, alebo ostaneme bývať tvrdohlavo u Stana kým sa to nezlepší, sa obloha otvorila a v priebehu hodiny ostalo plechové nebo. Dokonca sľubovaný silný vietor sa nedostavil. To bol okamžik, keď už sme mali "velkú pajdu" von a Slávo, náš pokusný medveď už roloval na štart dráhy 08. Dohoda bola základné oboznámenie s érom a slušne zaakrobatiť. Ten plán nám každému vydržal až do okamžiku keď 300 koní zaerdžalo. Celá stratégia bola razom preč a Aresti by mal veru problém hneď dokresliť čo sme predvádzali. Všetci sme si naložili "po čiarku" a pristávali s odstránenými vráskami a úsmevom od ucha k uchu.

Po takejto sezóne vieme, že pesimistický výhľad na sezónu 2013 bol iba krátkodobým podľahnutím situácii na Slovensku. Kto chce lietať si cestu nájde a neplače, že nemôže, lebo lietadlo nestojí u neho v hangári. Tento rok sme lietali výlučne v Českej republike, lebo to bolo potrebné. Vieme, že o rok pôjdeme kľudne aj ďalej a budeme sa sústrediť na lietanie a nie na politiku. Tú s potešením odovzdáme partii, ktorá o akrobacii radšej rozpráva ako ju lieta. A to je vlastne aj dobre, tento šport sa nedá robiť preto, že to je aktuálne "cool", to je cesta ako nemať radosť zo samotnej akrobacie.

Záverom, vďaka všetkým, ktorý nám celý rok fandili a sledovali naše kroky. Sľubujeme, že ruku z plynu dole nedáme.

Vďaka Jirko !!!